Susedský spor - okná do dvora

Otázka: 

Dobry den, po mojom starom otcovi mam dostat dom, chce ho na mna prepisat.Byva v dedine a ma susedku ktora robi tak napriek ako sa len da. Dom je otoceny tak, ze do jej dvoru su dve male okna, ktore mame v kupelni a v komore. Tie okna su dost vysoko takze ak by sme chceli cez ne nahodou
pozerat do jej dvora, co ale nechceme tak by sme sa museli postavit na vanu alebo stolicku aby sme tam dovideli. Problem je v tom, ze ona presne pred tie dve okna nasadila stromy, ktore su uz take velke ze tienia okna, asi polovica
konarov je opreta o nas dom, konare su uz pod strechou, teda na povale a narusaju nam aj odkvap. Vzdialenost medzi jej a nasim domom je dost velka, priblizne tych 6 alebo 7 metrov. Okna si uz ani otvorit nemozeme pretoze potom nadava ze k nej pozerame a pritom okna sa otvaraju dovnutra. Predtym ked okna boli otvorene castejsie, naliala nam do kupelne benzin pricom sa vyhovorila na to, ze ten sa tam dostal z nakladnych aut, ktore stoja u dalsieho suseda na dvore. Dokonca nam urobila aj to, ze do oboch okien polozila reproduktory a zapla hudbu velmi nahlas. Takze teraz musime mat obe okna zatvorene a zakryte papierom aby si nemyslela ze cez ne pozerame k nej. Prosim poradte co s tym robit, na koho sa obratit. Nasa suseda uz bola aj na sude s inym susedom ale ani ten nedopadol podla zelani. Za vasu radu by som bola velmi vdacna, dakujem

Vážená pani,

ide tu o klasický sudedský spor. V zmysle § 127 Občianskeho zákonníka
zákon č. 40/1964 S.b. citujem

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo
úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné
opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a
vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a
nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich
pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného
úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a
v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich
stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na
stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Na základe toho mám za to, že okná z kúpeľne a komory sa nedajú posudzovať
ako neprimeraný zásah do súkromia, prípadne obťažovanie. Naopak vyliatie
benzínu, alebo inštalácia reproduktorov nepochybne takýmto zásahom je. V
prípade ak sa pani suseda nebude spôsobilá chovať v rámci normy tak sú tu
dve možnosti
1. kvalifikovať to ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniuv
zmysle § 49 zákona č. 372/1990 Z.z. Príslušným orgánom je obvodný úrad.
Za tento priestupok je možné udeliť pokutu až 99 Eur.

2. požadovať súdnou cestou aby sa uvedeného konania zdržala a ja by som
žiadal, aby odstránila konáre zo stromov a prípadne nahradilo škodu, ktorú
spôsobili.

Odporúčam si vyhotoviť dokumentáciu ( napríklad fotagrafiu situácie ) a na
základe toho konať. Je potrebné mať všetko zdokumentované. Pokiaľ by ste
sa predsa len rozhodla ísť do súdneho sporu je potrebné to vopred
prekozultovať s právnikom priamo, pretože môže posúdiť konkrétnu situáciu
čo sa celkom dobre na diaľku nedá. Rovnako je dôležité vedieť čo žiadať a
ako to preukázať.

Rovnako Vám zasielam rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , ktorý sa tmuto venuje.

s pozdravom Grant

Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127
ods. 1 Obč. zák. treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak,
že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav
ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen
vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k
objektívne žiadúcim pomerom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.1993 sp.zn. 5 Cdo 117/93. )

Krajský súd v Bratislave zmenil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného
súdu v Galante z 3. septembra 1992 č.k. 8 C 42/92-38 tak, že návrh, aby
odporcovia boli zaviazaní zdržať sa chovu akýchkoľvek zvierat na ich
pozemku pri rodinnom dome v priestore od uličnej fronty až 15 metrov za
okraj fasády rodinného domu navrhovateľov zamietol, svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že umiestnenie zariadení na chov zvierat síce nezodpovedá
hygienickým požiadavkám, zo zisteného stavu však nebolo možné dospieť k
záveru, že chov sliepok a psa obťažuje zápachom navrhovateľov nedovoleným
spôsobom, teda nad mieru obvyklú pomerom, resp. vážne ohrozuje výkon ich
vlastníckeho práva. Akcentoval pritom, že podľa správy obecného úradu
nespôsobuje chov zvierat odporcov zápach neprimerane väčší, ako je to v
obci obvyklé. Nejde teda o obťažovanie nad mieru obvyklú (v obci sa vo
všeobecnosti chovajú domáce zvieratá, z čoho sa šíri typický zápach). Z
toho potom odvolací súd vyvodil, že navrhovatelia sa nemôžu právom
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva voči dôsledkom, ktoré sú nielen
v obci obvyklé, ale ktoré aj oni sami, vlastným chovom zvierat,
spôsobujú.

Proti tomuto rozsudku podali včas dovolanie navrhovatelia. Žiadali, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa ich názoru totiž odvolací súd
nerozhodol správne. Zo správy obecného úradu zdôraznil časť o intenzite
zápachu, šíriaceho sa z chovu zvierat odporcov, bez toho, aby zohľadnil
aj zvyšné časti správy, zmieňujúce sa o tom, že chov zvierat je
vykonávaný na takom mieste, že veľmi obťažuje normálne bývanie suseda.
Objekty, v ktorých sa zvieratá chovajú, sa nachádzajú len asi 1 meter od
obytnej časti domu navrhovateľov a asi 2 metre od uličnej čiary. Obecné
zastupiteľstvo vo februári 1993 schválilo nariadenie obce o podmienkach
chovu domácich a hospodárskych zvierat. Chov zvierat odporcami v takej
blízkosti obytnej časti domu navrhovateľov a uličnej fronty je v rozpore
s uvedeným nariadením. Odvolací súd, ktorý prehliadol uvedené časti
správy, vychádzal zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní a na základe toho aj dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.
v úplnom znení vyhlásenom pod č. 501/1992 Zb. v znení zákona č. 5/1993
Z.z.), prejednal vec a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je
vecne správny.

Z odôvodnenia:

Súd dbá na to, aby sa skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje,
ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú
navrhované (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Súd rozhoduje na
základe skutočného stavu veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Bratislave sa týmito zákonnými ustanoveniami neriadil
dôsledne.

Ustanovenie § 127 ods. 1 Obč. zák. ukladá vlastníkovi veci zdržať sa
všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by
vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby
alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov
hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a
tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej
ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať
vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. 1)

Uvedené zákonné ustanovenie zakazuje také správanie sa vlastníka
nehnuteľnosti, ktorým by

a) iného obťažoval nad mieru primeranú pomerom, alebo

b) vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy "miera primeraná pomerom" alebo
"vážne ohrozovanie výkonu práv" vyjadrujú hornú hranicu negatívnych
dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohoto správania
prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany
svojich práv podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. Pri súdnej ochrane týchto práv
musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či
uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred
zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného
správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s
obvyklým užívaním nehnuteľnosti.

Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov "nad mieru primeranú pomerom".
Určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od
optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad
prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a
čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom, ktoré v tom -
ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ
by sa totiž uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov,
pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa pomerov, ktoré sú
žiadúce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne
ochrany podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. v prípade, že aj správanie sa
všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom mieste je z
hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o
návrhu na ochranu podľa uvedeného ustanovenia sa nemôže obmedziť len na
konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním
sa ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom
(ktoré by mali byť).

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že zariadenia na chov
zvierat odporcov sú síce umiestnené v tesnej blízkosti obytnej časti domu
navrhovateľov v rozpore s hygienickými predpismi, zápach šíriaci sa z nich
však navrhovateľov neobťažuje nad mieru obvyklú miestnym pomerom. Už z
tohto je zrejmé, že odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 127
ods. 1 Obč. zák., v rozpore s výkladom podaným vyššie, akcentoval "mieru
obvyklú pomerom" (v danej obci) a dovolenosť zásahu zo strany odporcov
neposudzoval vo vzťahu k "miere primeraných pomerov" (určenej nielen v
Smernici Ministerstva zdravotníctva, krajského hygienika o hygienických
požiadavkách pri posudzovaní drobnochovov hospodárskych zvierat, ale tiež
v nariadení obce o podmienkach chovu domácich hospodárskych zvierat).

Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenie
§ 127 ods. 1 Obč. zák., v dôsledku čoho nevykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie na rozhodné skutočnosti. Preto Najvyšší súd zrušil napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.


Sponzorované odkazy

style="display:inline-block;width:336px;height:280px"
data-ad-client="ca-pub-9660049180554918"
data-ad-slot="2714138162">

Reklama

Lawblog newsletter

Nechajte si posielať oznámenia o novom obsahu!

Syndikovat obsah