Problémy so susedom

Otázka: 

Dobrý deň,
už si nevieme pomôcť, tak poprosím o radu, ak sa dá vôbec.. Máme problémového suseda.. nasťahoval sa vedľa nás pred desiatimi rokmi, bývame na dedine. Pred troma rokmi napadol moju mamu, zbil ju tak, že sami policajti ju odviezli do nemocnice na ošetrenie. Asi za týždeň po tomto incidente nám mama skončila na psychiatrii, pretože stále na to myslela a zostala nám z minúty na minútu úplne ,,mimo,,. Hospitalizovaná tam bola desať dní. My sme to dali na súd. Právnik nám povedal, že nie je o čom.máme to vyhraté. Lenže súdne rozhodnutie po všetkých sedeniach bolo také, že on spáchal iba priestupok, za čo dostal pokutu 1800,- SK s tým, že mama mu má preplatiť súdne trovy a trovy zastupovania, čo činilo 35 000,- Sk. Mama mu to zo zúfalstva zaplatila s tým, že chce mať pokoj a nechcela ani ďalšie odvolanie, jednoducho to už nezvládala, pretože chodiť stále na súdy a znovu všetko dokola rozprávať už nechcela. To, v akom bola znovu psychickom stave si viete prestaviť. Za to, že dostala bitku, že bola na psychiatrii, musela mu ešte zaplatiť nemalé peniaze. Žena na starobnom dôchodku... On teraz, ako ho súd takpoviediac povzbudil, vymýšla také veci, že mama mu kradne zasadené stromčeky /prvá návšteva policajtov a predvolanie mamy/, včera večer zas boli u nás policajti, že mama mu stromčeky poliala čímsi a oni teraz schnú.. Poradte, ako môžte, čo už máme robiť, aby sme mali od neho pokoj. Mame takého šoky fakt nerobia dobre, bojíme sa, že sa nám znovu zosype.. On ju stále slovne napáda, garantujem, že mama mu na nič nereaguje.. Zakázali sme jej to, pretože jeho cieľom je určite len to, že on ju vyprovokuje, aby mu ona začala nadávať a on si to nahrá, aby ju zas udal. No a ked sa mu toto nedarí, tak má súčasnú verziu stromčeky a tým pádom prevolávania mamy na políciu.. On je na polícii známy tým, že len udáva všetkých naokolo, nazývajú ho ako známa firma..čo máme robiť, aby sme mali pokoj...Oberá nás o čas a zdravie.. Ďakujem pekne..

Vážený pane,

pozorne som si prečítal Váš mail ale to čo ja môžem povedať sa týka iba práva a tu je i problém osobných vzťahov, takže Vám asi nepomôžem.

V zásade je situácia taká že v zmysle § 127 zákona č. 40/1964 S.b. (
Občiansky zákonník )
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo
úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné
opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Miera primeraná pomerom je často predmetom sporov. V tejto súvislosti si dovolím uviesť z odôvodnenia rozodnutia Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 1993
sp. zn. 5 Cdo 117/93 uverejnený pod č. 72/94 v zbierke rozhodnutí NS SR v zošite č.Zošit č 5-6, str. 187

Ustanovenie § 127 ods. 1 Obč. zák. ukladá vlastníkovi veci zdržať sa všetkého, čím by nadmieru primeranúpomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nadmieruprimeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok 1).

Uvedené zákonné ustanovenie zakazuje také správanie sa vlastníka nehnuteľnosti, ktorým by

a) iného obťažoval nadmieru primeranú pomerom, alebo b) vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy "miera primeraná pomerom" alebo "vážne ohrozovanie výkonu práv" vyjadrujú hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania sa
vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohoto správania prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú
dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti.

Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov "nadmieru primeranú pomerom". Určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a
to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom, ktoré v tom - ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov, pretrvávajúcich v danom mieste a čase a
nie podľa pomerov, ktoré sú žiadúce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na
danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného ustanovenia sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s
prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť).

To či Vaša matka, prípadne sused robí niečo z vyššie vymenovaných vecí je vecou dokazovania. Tu by bolo vhodné mať zdokumentovanú situáciu tak aby nevznikali pochybnosti.

Pokiaľ sa týka Vami spomínaného konania je zaujímavé, že Vaša matka bola povinná zaplatiť trovy konania napriek tomu,že sused bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku i z toho , že Vaša matka nepodala odvolanie voči
napohľad k tak absurdnému rozhodnutiu odvolanie.

Vychádza mi to tak, akoby paralelne prebiehalo viac konaní ( trestné, priestupkové a súdne ), pričom vyšetrovateľ vec vyhodnotil ako priestupok a nie ako trestný čin, čo sa mohlo stať, pretože trestnosť ublíženia na zdraví sa posudzuje podľa závažnosti zdravotnej ujmy. Pre ublíženie na zdraví ( nie ťažkou ujmou na zdraví ) sa rozumie stav
také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného § 123 zákona č. 300/2005
Z.z. - trestný zákon.

Nie je síce stanovená doba, ktorou by sa tento časový úsek mal vyznačovať zhruba sa však judikatúra prikláňa k názoru že je to doba 7 dní. Umiestnenie matky na psychiatrii sa mohlo javiť vyšetrovateľovi ako umelé predlžovanie práceneschopnosti a preto postupoval tak ako postupoval. Je
tiež pravdou, že pri posudzovaní trestnosti ublíženia na zdraví nie je doba práceneschopnosti jediným určujúcim prvkom, ale často sa berie ako hlavné kritérium.

Čo sa týka škody , tak tá sa v SR chápe ako majetková ujma vo sfére poškodeného teda to o čo sa mu majetok zmenšil , respektíve čo zameškal zarobiť. Osobitne sa odškodňuje ujma na zdraví , kde sa priznáva náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a potom vecné náklady
spojené s liečbou, pohrebom, stratu na zárobku a dôchodku ( § 444-450 zákona č. 40/1964 S.b. ) . To však celkom evidentne nebude Váš prípad, pretože pokiaľ som správne pochopil nedošlo k takej ujme a nebola ani uplatňovaná. Táto sa priznáva na základe lekárskeho posudku v zmysle Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia číslo 437/2004 Z.z. .

Okrem toho v takomto prípade dá postupovať i na základe ustanovení Občianskeho zákonníka zákon č. 40/1964 S.b. ustanovení § 11 -17 ochrana osobnosti, kde súdy priznávajú náhradu nemajetkovej ujmy aj v peniazoch ak sa iné zadosťučinenie nejaví ako dostatočné.

Tu je potrebné poznamenať, že je na úvahe súdu či a koľko prizná. Tiež to závisí od toho či už ide o premlčané právo ( udalosť staršia ako 3 roky ) .

Rovnako upozorňujem, že všeobecná žaloba na náhradu škody je úplne inou žalobou ako žaloba na ochranu osobnosti s prípadnou žiadosťou o náhradu škody. Tomu musí zodpovedať aj návrh žalobného petitu - teda to ako má súd rozhodnúť.

Pokiaľ v konaní už uplynula lehota na odvolanie je ešte možné zvážiť použitie mimoriadneho opravného prostriedku. Úprava mimoriadnych opravných prostriedkov však spravidla vyžaduje, aby bol ten, kto ho podáva zastúpený
advokátom, respektíve zamestnancom s právnickým vzdelaním.

Viac Vám týmto spôsobom neviem poradiť, pretože povaha Vašeho problému si vyžaduje individuálny prístup. Okrem toho som sčasti musel z niektorých formulácií iba predpokladať čo sa asi mohlo stať.

s pozdravom

Grant


Sponzorované odkazy

style="display:inline-block;width:336px;height:280px"
data-ad-client="ca-pub-9660049180554918"
data-ad-slot="2714138162">

Reklama

Lawblog newsletter

Nechajte si posielať oznámenia o novom obsahu!

Syndikovat obsah