Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva

Otázka: 

Jej syn v čase trvania manželstva na základe Dohody o zrušení podielového spoluvlastníctrva a vzájomnom vyporiadaní,spísanej vo forme notárskej zápisnice sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti/o manželke nie je v notárskej zápisnici ani zmienka/, na liste vlastníctva je taktiež on ako výlučný vlastník. Darovacou zmluvou nehnuteľnosť daroval znovu ako výlučný vlastník bez súhlasu svojej manželky vlastnej matke. Manželka napadla darovacou zmluvu a sud rozhodol o jej neplatnosti.

Otázka znie" V notárskej zápisnici a na LV figuruje ako výlučný vlastník, bol potrebný súhlas manželky, alebo nie. Myslíme si, že sud nerozhodol správne a výlučné vlastníctvo sa nepremieňa na spoločný majetok a je vecou m,anželov. ak sa rozhodnú spoločné prostriedky investovať do majetku, ktorý nie je spoločný. Prečo sa potom v notárskej zápisnici uvádzal jej syn iba sám bez manželky ako výlučný vlastník.

Vážená pani,

problém spočíva v tom, že manželia síce môžu upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva vzájomnou dohodou vo forme notárskej zápisnice, prax ale nie je jednotná v tom, či sa táto dohoda vzťahuje na budúci majetok, alebo je možné touto dohodou upraviť i existujúce majetkové spoločenstvo manželov. Tu v zásade ide o konflikt dvoch ustanovení Občianskeho zákonníka zákon č.40/1964 S.b. § 143a citujem
(1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
(2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
(3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
a § 148 ods. 2 zákona č. 40/1964 S.b. , ktoré hovorí, že zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

V zásade tento rozpor riešil NS SRv rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2007, sp. zn. 2 Sž-o-KS 93/2006, ktorým judikoval. že citujem z odôvodnenia

Ustanovenie § 143a Občianskeho zákonníka, zavedené s účinnosťou od 1. januára 1992 novelou Občianskeho zákonníka - zákonom č. 509/1991 Zb., odstránilo rigoróznosť dovtedajšej úpravy a umožnilo, aby si manželia svoje vzájomné majetkové vzťahy upravili zmluvne odlišne od zákonnej úpravy. Takejto dohode však nemožno priznať "retroaktívne" právne účinky s ohľadom na princíp právnej stability a istoty v právnom štáte, a to aj s ohľadom na požiadavku istoty tretích osôb (napr. veriteľov), pretože vyňatím z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa majetok stáva predmetom voľnej dispozície jedného z manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov totiž nemožno považovať za vnútornú záležitosť manželov, ale za právny inštitút, ktorý sa dotýka aj iných (fyzických a právnických) osôb a má svoje právne dôsledky v rôznych sférach života spoločnosti a na právne vzťahy, ktoré v nich vznikajú. Preto sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, v súdnom preskúmavacom konaní v danej veci stotožnil s výkladom, ktorý stanovil požiadavky, ktoré musia byť splnené pri uzavieraní takýchto dohôd, a to, že môžu byť uzavreté len

1. medzi manželmi,

2. počas trvania manželstva a

3. do budúcnosti, teda nemôžu sa vzťahovať na majetok, ktorý bol nadobudnutý pred uzavretím takejto dohody, lebo tieto požiadavky sú plne v súlade so znením ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka.

Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno dohodou, uzavretou podľa § 143a Občianskeho zákonníka, meniť už existujúce vlastnícke vzťahy, lebo takýto výklad uvedeného zákonného ustanovenia by bol v priamom rozpore s jeho znením. Dohoda manželov o rozšírení alebo zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže nahradiť zmluvu o zmene vlastníctva (kúpnopredajnú, darovaciu, výmennú).

Rozhodnutie NS SR na mňa v tomto rozsahu pôsobí pomerne logicky a ak súd vo Vašom prípade z neho vychádzal, budú sa protiargumenty pomerne náročne hľadať. Keďže toto rozhodnutie bolo výsledkom konania v ktorom sa napadal vklad do katastra žalobca bol aktívny okamžite. Z Vašej otázky vyplýva, že kataster túto dohodu zapísal a neboli voči nej podané námietky (pokiaľ som správne pochopil).
Vo Vašom prípade ak sa chcete odvolať by som svoju argumentáciu oprel o fakt, že manželka s dohodou prejavila súhlas a nenamietla tento fakt, ak bola dohoda zapísané v katastri viac ako 10 rokov argumentoval by som vydržaním, pretože manžel v takom prípade dobromyseľne užíval vec ako vlastník, prípadne rozporom s dobrými mravmi , pretože išlo vzájomnú a rešpektovanú dohodu. Ťažko sa na diaľku postihujú všetky skutkové odlišnosti takže v tomto prípade je odpoveď orientačná.Skutočne by som odporúčal normálne právne zastúpenie advokátom, pretože toto je vec, ktorá sa svojpomocne ťažko dá realizovať.

s pozdravom

redakcia lawblog.sk


Sponzorované odkazy

style="display:inline-block;width:336px;height:280px"
data-ad-client="ca-pub-9660049180554918"
data-ad-slot="2714138162">

Reklama

Lawblog newsletter

Nechajte si posielať oznámenia o novom obsahu!

Syndikovat obsah