Definícia náhradného bytu

Byt s jednou obytnou miestnosťou môže byť aj náhradným bytom (§ 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka); svojou veľkosťou a vybavením však musí zabezpečiť ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Náhradné ubytovanie poskytnuté v podobe bytu s jednou obytnou miestnosťou (§ 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka) nemusí svojou veľkosťou a vybavením zodpovedať kvalitám charakterizujúcim náhradný byt; právo nájomcu môže byť obmedzované právom bývania aj ďalších nájomcov k takejto bytovej náhrade.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2003, sp. zn. M Cdo 263/02)

Oprávnená podala u súdneho exekútora JUDr. J. B. návrh na vykonanie exekúcie. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 11. júna 1998, č. k. 16 C 1056/97-22, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 23. júna 1999, sp. zn. 16 Čo 402/98, bolo účastníkom zrušené právo spoločného nájmu trojizbového družstevného bytu, za ďalšieho nájomcu bola učená ona a povinnému . bola uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní po tom, čo mu bude zabezpečený náhradný byt. Povinný odmieta splniť svoju povinnosť vysťahovať sa z bytu, hoci mu zabezpečila primeraný náhradný byt I. kategórie pozostávajúci z izby, kúpeľne, WC, predsiene a pivnice.

Okresný súd Košice I vydal 7. novembra 2000, pod sp. zn. Er 4122/00, Ex 1572/00 poverenie č. 5802018851 pre menovaného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Exekútor listom z 23. novembra 2000 upovedomil účastníkov exekučného konania o začatí exekúcie. Proti exekúcii vzniesol námietky povinný, ktorý sa bránil tým, že oprávnenou zabezpečená bytová náhrada nemá znaky náhradného bytu uvedené v ustanovení § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Opravnou ponúknutá náhrada je garsónka s podlahovou plochou iba 18 m2.

Okresný súd Košice I uznesením z 1. marca 2001, č. k. Er 4122/00, 1572/00-26, námietkam povinného vyhovel. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnená nepreukázala, že pre povinného zabezpečila takú bytovú náhradu, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom pre exekúciu, t. j. náhradný byt. Dodal, že "byt s jednou bytovou miestnosťou je iba v hierarchii náhradného ubytovania najvyšším stupňom bytovej náhrady".

Krajský súd v Košiciach, konajúci o odvolaní oprávnenej, uznesením z 29. júna 2001, sp. zn. 13 Co 140/01, napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil. Rovnako ako súd nižšieho stupňa mal za to, že oprávnenou zabezpečená bytová náhrada nie je náhradným bytom, na ktorý má povinný nárok podľa exekučného titulu. Dodal, že oprávnenou ponúknutý byt pozostávajúci z jednej izby možno síce považovať za byt podľa Stavebného zákona, nie však za náhradný byt podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Uvedené rozhodnutia súdov, na základe podnetu oprávnenej, napadol riadnym dovolaním generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len dovolateľ). Na odôvodnenie svojho opravného prostriedku uviedol, že nie je správny záver súdov, že byt s jednou obytnou miestnosťou nemôže byť náhradným bytom, Ustanovenie § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedefinuje náhradný byt "izbovitosťou", ale ustanovuje, že tento druh bytovej náhrady musí zabezpečiť ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Súdy opomenuli, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. bytom je aj jedna miestnosť, pokiaľ ju stavebnú úrad určil na bývanie. Z uvedeného dovolateľ vyvodil, že aj jednoizbový byt alebo garsónku treba považovať za náhradný byt, pokiaľ svojou veľkosťou a vybavením môže pre nájomcu a členov jeho domácnosti zabezpečiť dôstojné bývanie. Z obsahu spisu exekučného súdu ale nevyplýva, že by oprávnenou zabezpečený byt nespĺňal uvedené kritéria náhradného bytu. Dovolateľ súdom tiež vytýkal, že si neoverili pravdivosť tvrdení povinného, že žije v spoločnej domácnosti so synom, študentom vysokej školy. Z týchto dôvodov dovolateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci [§ 243f ods. l písm. c) a d) O. s. p. v znení platnom do 31. augusta 2003] a navrhol, aby ich dovolací súd zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I ďalšie konanie.

K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril povinný. Uviedol, že oprávnenou ponúknutá á garsónka nie je adekvátnou bytovou náhradou a nemožno ju považovať za byt I. kategórie, pretože má elektrické vykurovanie a nie je isté, či je v nej aj kúpeľňa. Svoju povinnosť vypratať byt splní, až mu bude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada, ktorá jemu a synovi zabezpečí dôstojné bývanie.

Oprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. l O. s. p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané dôvodne.
**
Z odôvodnenia:

Podľa § 185 ods. l zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká by hrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom exekúcie.

Zabezpečenie bytovej náhrady oprávnený môže preukázať rôzne (napr. predložením návrhu nájomnej zmluvy, predložením písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne bytovú náhradu o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme s povinným a pod.). K tomu, aby exekútor mohol vykonať exekúciu, je nutné, aby z tohto preukazu oprávneného bola jasne zrejmá identita (rozumej z hľadiska vlastností ním zabezpečovanej bytovej náhrady s náhradou určenou v rozhodnutí, na ktorého sa exekúcia navrhuje. Túto otázku pred vykonaním exekúcie skúma exekútor alebo súd na základe včasnej námietky povinného proti bytovej náhrade (§ 185 3. 2, 3 Exekučného poriadku).

Otázku bytových náhrad rieši hmotné právo. Podľa ustanovenia § 712 ods. l Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Najvyššou formou bytovej náhrady je náhradný byt, ktorým podľa ustanovenia § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba rozumieť byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Uvedenej požiadavke musia vyhovovať všetky náhradné byty bez ohľadu na to, čo bolo dôvodom skončenia nájmu bytu. Okrem uvedenej požiadavky musí náhradný byt v niektorých prípadoch spĺňať ďalšiu požiadavku - musí byť veľkosťou obytnej plochy, vybavením a umiestnením primeraný bytu, ktorý sa má vypratať, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu (tzv. primeraný náhradný byt). Je tomu [ v prípadoch skončenia nájomného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených § 711 ods. l písm. a), b), e), f) alebo i) Občianskeho zákonníka (§ 712a ods. l Občianskeho zákonníka v znení do 1. septembra 2001). V iných prípadoch náhradný byt môže byť aj v horšej kvalite a s menšou obytnou plochou, akú má byt, ktorý sa i vypratať a môže byť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza vypratávaný byt (§ 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení do 1. septembra 2001). Zabezpečenie náhradného bytu horšej kvality, keďže ide o kvalitatívne závažný zásah do pomerov vypratávaného subjektu, prichádza do úvahy len vtedy, ak to explicitne ustanovuje ton.

Ďalšou formou bytovej náhrady je náhradné ubytovanie, ktorým podľa ustanovenia § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka treba rozumieť byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytnú miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu; uvedený byt (rozumej s jednou obytnou miestnosťou) alebo uvedenú obytnú miestnosť môžu pritom užívať viacerí nájomcovia.

Podľa § 43b ods. 4 Stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.v znení neskorších predpisov), byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Podľa ods. 5 tohto paragrafu, obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebno-technickým riešením a vybavením splna podmienky na trvalé bývanie. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že inštitúty náhradného bytu a náhradného ubytovania poskytovaného vo forme bytu s jednou obytnou miestnosťou nie sú navzájom rigorózne oddelené. Byt s jednou obytnou miestnosťou, podľa definície predmetu náhradného ubytovania, totiž môže byť nepochybne za určitých okolností aj hradným bytom; obom formám bytovej náhrady je spoločné, že sa charakterizujú bývaním trvalého charakteru, resp. že ich zabezpečenie poskytuje vypratávanému subjektu ochranu na dobu neurčitú (tým sa líšia od prístrešia). Uvedené druhy bytových náhrad treba však dôsledne rozlišovať. Podľa dovolacieho súdu rozdiel medzi náhradným bytom a náhradným ubytovaním poskytovaným vo forme bytu s jednou obytnou miestnosťou spočíva v kvalite bývania v prospech náhradného bytu. Náhradný byt musí svojou veľkosťou a vybavením zabezpečiť ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Takúto kvalitu náhradné ubytovanie (poskytovane formou bytu s jednou obytnou miestnosťou) nemusí mať a právo bývania nájomcu môže byť výrazne obmedzované ďalšími nájomcami (porovnaj slová: "Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia").

Exekučný súd podľa týchto ustanovení a zásad vec neposudzoval a bez ďalšieho mal za to, že oprávnenou zabezpečený "byt s jednou bytovou miestnosťou" (podľa návrhu nájomnej zmluvy ide o byt I. kategórie s elektrickým kúrením pozostávajúci z izby, kúpeľne, WC, predsiene a pivnice, vybavený kuchynskou linkou a elektrickou dvojplatničkou) nieje náhradným bytom, ktorý je určený v rozhodnutí, ktoré je podkladom exekúcie, ale je iba náhradným ubytovaním. Vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru exekučný súd potom už neskúmal, či oprávnenou zabezpečená bytová náhrada má znaky náhradného bytu v zmysle vyššie uvedeného. Tieto nedostatky konania a rozhodnutia exekučného súdu súd rozhodujúci o odvolaní oprávnenej neodstránil; stotožnil sa s jeho skutkovými a právnymi závermi.

Záver zaujatý súdmi nižších stupňov, t. j. že byt s jednou obytnou miestnosťou
môže byť len náhradným ubytovaním, by mohol viesť k výkladu, že pri skončení nájmu bytu pozostávajúceho iba z jednej obytnej miestnosti by bolo potrebné vypratávanému subjektu, ktorý by mal nárok na náhradný byt, zabezpečiť byt, ktorý počtom svojich obytných plôch prevyšuje vypratávaný byt, čo zákonodarca zrejme nesledoval.

Mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia súdov sú tak postihnuté vadami v zmysle § 243f ods. l písm. c) a d) O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ich preto zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie (§ 243b d veta za bodkočiarkou a ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.)


Sponzorované odkazy

style="display:inline-block;width:336px;height:280px"
data-ad-client="ca-pub-9660049180554918"
data-ad-slot="2714138162">

Reklama

Lawblog newsletter

Nechajte si posielať oznámenia o novom obsahu!

Syndikovat obsah