Nehnuteľnosti

Neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti

Otázka: 

Dobrý deň,
potreboval by som jednu radu. Kúpil som ornú pôdu v spoluvlastníckom podiele 1/10. Osoba ktorá mi ju predávala neponúkla spoluvlastníkovi s 9/10 predkupné právo na daný podiel. Podľa mojich informácii má možnosť tento spoluvlastník do 3 rokov napadnúť na súde z tohto dôvodu
neplatnosť zmluvy. Na pozemku chcem niečo riešiť a nechcem sa 3 roky strachovať či toto neurobí, preto uvažujem, že ho oslovím listom a z titulu opomenutia ponuky predkupného práva mu ponúknem možnosť toto predkupné právo využiť kúpou odo mňa za rovnakých podmienok /hlavne ceny/ ako som to kúpil ja. Je možné takto doriešiť predkupné právo,
alebo aj v prípade, že by teraz toto právo v tejto forme /kúpa už od nového majiteľa/ nevyužil má možnosť stále napadnúť na súde neplatnosť zmluvy s perspektívou úspechu. Vopred ďakujem za radu.

Vážený pane,

Nerešpektovanie predkupného práva spoluvlastníka zapríčiňuje vždy relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že úkon možno napadnúť v trojročnej premlčacej dobe na súde a súd v takom prípade nebude mať inú možnosť ako návrhu vyhovieť § 49a v spojení s § 140 zákona č. 40/1964 S.b.
Občiansky zákonník.

Právo síce pozná konvalidáciu právneho úkonu ( splatnenie právneho úkonu dodatočným splnením jeho náležitostí ), ale v tomto prípade to už nebude možné, pretože pôvodný vlastník nemá čo ponúknuť na predaj .


Spoločné časti domu

Otázka: 

v r.2006 som kupil 3-izbovy byt v bytovom dome, ktory spravuje Spolocenstvo vlastnikov bytov. Byvala majitelka ma informovala, hoci v LV je k bytu pridelená pivnica, ale ze vlastnici si rozdelili pivnice (s poznamkou nejako). Jej sa vraj usiel priestor vo velkej pivnici, kde maju veci este dalsi 2 susedia. V tom pohnutom case stahovania som to akceptoval, nakolko priestor zodpovedal aj rozmerom pivnice. Po zabyvaní som vsak zistil, ze susedia si pivnice rozdelili nerovnomerne a moju byvalu majitelku, tak nejako "obišli". Zacal som do toho vrtať a zistil som, ze v ostatnych vchodoch si tiez pivnice rozdelili, ale rovnomerne. Avsak v nasom vchode mame chytraka, ktory okupuje 2 velke pivnice. Na moju otazku, ze by som chcel poziadat o prerozdelenie mi odpovedal, ze on tie pivnice uz uziva skoro 10 rokov a tak sú jeho. Mierne som sa čudoval, nakolko som si myslel, ze toto sa vztahuje na "neznamu pôdu". Tak som oslovil Predstavenstvo SVB, ci by sa dalo v tejto veci konat. Predstavenstvo SVB vo svojom umysle "dat do prenajmut" pivnice a spolocne priestory vlastnikom za 1 Sk, tak aby kazdy vlastnik mal adekvatnu velkost tohto priestoru - vyzvalo dotycneho, aby priestory opustil a dal ich k dispozicii SVB. Len pre poznamku v ostatnych vchodoch nie je problem. Dotycny vsak statocne ingoruje vsetky vyzvy a osobne si myslim, ze aj SVB je v koncoch. Ja ako vlastník bytu v zmysle LV nemam moznost tymto padom uzivat spolocne priestory, na ktorych pomernu cast mam narok. Kedze spolocne priestory spravuje SVB, tak nemam ani moznost na nejaku sudnu cestu vymoct si svoje práva u dotycneho a tak skutocne neviem ako dalej? Ako mlada rodina s 2 malymi detmi sa tak tiesnim v pivnici, kde maju pristup dalsi susedia bez moznosti uzamknut si svoje veci.

Vážený pane,

ako vlastník máte podiel na spoločných častiach domu. Pivnica však môže byť príslušenstvom bytu ( závisí od kúpnej zmluvy ) . V prípade, ak je príslušenstvom bytu tak je vo Vašom výlučnom vlastníctve a sused nemá právo ju okupovať. V takomto prípade by ste bol žalobou na súde proti nemu úspešný. V prípade, ak je to spoločný priestor tak závisí od nájomnej zmluvy, respektíve inej zmluvy, ale pokiaľ z nej bude vyplývať, že túto pivnicu máte právo užívať vy tak situácia je v podstate rovnaká ako v prvom prípade.


Ručenie za stavebný úver

Otázka: 

Som ručiteľkou švagrovi vo Wustenrod. Som dlžníkom v treťom rade, ale ani švagor a ani dlžník v druhom rade nemajú na seba napísaný žiaden majetok, žiadne účty. Mne exekúrotka založila všetky moje účty, kde mi chodí aj výživné na dieťa a rodinné prídavky. Ako samoživiteľka skutočne tú dlžobu nie som schopná sama vyplatiť, vlastním byt a staré auto, na ktoré splácam úver. Dá sa mi nejako pomocť alebo skutočne, keĎ nebudem chcieť prísť o byt, budem musieť si požičať a vyplatiť istinu, úroky z omeškania a trovy exekútorky, ktoré už presiahli výšku istiny? A ako mám potom postupovať voči dlžníkom v prvom a druhom rade.

Vážená pani,

Budem predpokladať, že ste skutočne ako dlžník na zmluve uvedená. Ako dlžník uvedená v zmluve a pravdepodobne je upravená tak, že banka je oprávnená požadovať od ktoréhokoľvek z Vás plnenie. V takom prípade ide o
prípad, ktorý upravuje zákon č. 40/1964 S.b. v § 511 ods. 1a 2 citujem

Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený


Právo na odkúpenie nájomného bytu

Otázka: 

Gabriel Dobrý deň,
Chcela by som požiadať o radu v súvislosti s užívaním resp. nájmom bytu. Jedná sa o moju mamu, ktorá je v súčasnosti dôchodkyňa. Od roku 1976 býva v byte, ktorý je vo vlastníctve akciovej spoločnosti, bývalého JRD resp. neskôr PD. Jedná sa o štvorbytovku, s garážou a záhradou. Byt (garáž aj záhrada) bol pridelený mojim rodičom (obaja boli zamestnaní v spomínanej organizácii)na základe uznesenia predstavenstva. Bohužiaľ pôvodný dokument o pridelení bytu nemáme. Otec v roku 1995 zomrel a mama až do dôchodku pracovala v spomínanej a.s., ktorého vedenie sa počas týchto rokov niekoľkokrát zmenilo. V roku 2000 a následne v roku 2006 nájomníci všetkých štyroch bytov požiadali o možnosť odkúpenia bytov do svojho vlastníctva od a.s. V oboch prípadoch bola ich žiadosť zamietnutá. V súčasnosti pozýva riaditeľ a.s. nájomníkov na prejednanie nájomnej zmluvy.
Chcela by som sa spýtať:
1. Má a.s. právo moju mamu z bytu vysťahovať napr. z dôvodu, že už nie je zamestnancom danej a.s.?
2. Ak jej navrhnú podpísať novú nájomnú zmluvu na dobu určitú (čo by v budúcnosti mohlo viesť k tomu, že by stratila predkupné právo na byt po uplynutí stanovenej lehoty a po jej uplynutí by bola nutná byt opustiť – ak sa nemýlim) a ona odmietne danú zmluvu podpísať, aké kroky môže vedenie a.s. spraviť – môžu ju v takomto prípade z bytu vysťahovať, tým že je vypovedajú pôvodnú náj. zmluvu (ak vôbec nejaká existuje)?
3. Keby došlo k tomu, že by ju chceli z bytu vysťahovať, je a.s. povinná zabezpečiť jej náhradný byt?
Náš problém spočíva v tom, že chceme zabrániť tomu, aby mama zostala bez strechy nad hlavou, mohli by ste nám v danej problematike poradiť?

Vážená pani,

Je potrebné povedať, že v zmysle § 711 ods. b) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.


Darovacia zmluva na byt

Otázka: 

Dobrý deň. Bývam s priateľom vyše 4 rokov v byte, ktorý mu daroval jeho otec v 10/2002. Obaja podpísali darovaciu zmluvu u notára, v ktorej sa nenachádza doživotné právo darcu. Priateľ je v tejto zmluve zapísaný ako výlučný vlasník bytu. Jeho otec tento byt nenavštevuje a už pred darovaním ho asi 4 roky prenajímal. Má tam ale stále nahlásený trvalý pobyt. Chcem sa spýtať, či teraz môže zrušiť darovaciu zmluvu, alebo ju nejako napadnúť, resp. či môžme o tento byt prísť. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Darovaciu zmluvu upravuje Občiansky zákonník - zákon č. 40/1964 S.b. v § 628 až 630. V zásade platí, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Týmto sa rozumie také porušenie noriem chovania, ktoré objektívne prekračuje bežne akceptovatené normy správania sa ( napríklad neprispenie v ťažkej životnej situácii a podobne. Nestačí iba "obyčajný konflikt" napríklad nenavštevovanie sa a pod.


Dan z predaja nehnutelnosti

Dobry den,


Sponzorované odkazy

style="display:inline-block;width:336px;height:280px"
data-ad-client="ca-pub-9660049180554918"
data-ad-slot="2714138162">

Reklama

Lawblog newsletter

Nechajte si posielať oznámenia o novom obsahu!

Syndikovat obsah